PRIEMYSELNÁ KONOPA

Vplyv technológie 3D tlače s konopným vláknom
Vplyv technológie 3D tlače s konopným vláknom

 

V posledných rokoch pokrok technológie 3D tlače urýchlil transformačný posun v rôznych odvetviach. Z nového konceptu sa rýchlo vyvinul na pravidlá meniacu inováciu vo výrobných procesoch, vývoji produktov, zdravotnej starostlivosti a ďalej. V tomto blogu chceme priblížiť vplyv technológie 3D tlače, jej aplikácie v rôznych sektoroch a jej potenciál formovať budúcnosť výroby.

 

Pre Konopnicu má nesmierny význam použitie biologicky rozložiteľných materiálov spolu s konopným vláknom, čo je umožňuje vo vlastnej réžii vytvoriť produkty jedinečného prevedenia pri ekologickejšej výrobe. 

 

3D tlač, známa aj ako aditívna výroba, vo svojej podstate zahŕňa vytváranie trojrozmerných objektov vrstvu po vrstve z digitálneho modelu. Na rozdiel od tradičných subtraktívnych výrobných metód, ktoré vyrezávajú alebo odrezávajú materiál, 3D tlač vytvára objekty vrstvu po vrstve s použitím materiálov, ako sú plasty, kovy, keramika alebo dokonca živé bunky. Tento prístup po vrstvách umožňuje zložité dizajny a kustomizáciu [prispôsobenie], čo prináša revolúciu vo výrobnom procese.

 

Aplikácie 3D tlače v rôznych odvetviach

Výroba a prototypovanie: 3D tlač umožňuje rýchle prototypovanie, čím sa znižuje čas a náklady spojené s tradičnými metódami prototypovania. Táto technológia umožňuje inžinierom a dizajnérom rýchlo iterovať, testovať dizajny a vykonávať úpravy bez rozsiahleho prestavovania, čím sa urýchľuje cyklus vývoja produktu.

 

Zdravotníctvo a biotechnológia: V zdravotníctve 3D tlač uľahčuje vytváranie implantátov, protetiky a anatomických modelov špecifických pre pacienta. Zdravotnícke pomôcky prispôsobené jedinečnej anatómii jednotlivca, ponúkajú vylepšenú funkčnosť a pohodlie. Okrem toho výskumníci skúmajú biotlač, ktorej cieľom je tlačiť tkanivá a orgány pomocou živých buniek, čo má potenciál pre personalizovanú regeneratívnu medicínu.

 

Letectvo a automobilový priemysel: tieto odvetvia si osvojili 3D tlač s cieľom vytvoriť ľahké, zložité diely, ktoré zvyšujú výkon a spotrebu paliva. Letecké spoločnosti ju využívajú na výrobu zložitých komponentov so zníženou hmotnosťou, čo prispieva k pokroku aj vo vesmírnom bádaní. V automobilovom sektore umožňuje 3D tlač vytvárať diely na mieru, optimalizovať dizajn vozidiel a znižovať zložitosť montáže.

 

Výzvy a vyhliadky do budúcnosti

Najväčšie výzvy pre 3D tlač sú materiálové obmedzenia, kontrola kvality a škálovateľnosť. Neustály pokrok, ako je tlač z viacerých surovín, zvýšená rýchlosť a kvalita tlače, či skúmanie nových materiálov, však sľubujú prekonanie týchto prekážok.

 

Rozšírené výrobné možnosti môžu pretvoriť dodávateľské reťazce, čo umožní lokalizovanú alebo tzv. on-demand výrobu [na požiadanie]. Ako technológia dozrieva, je pripravená umožniť aj efektívne vytvárať produkty na mieru.

Technológia 3D tlače stojí v popredí inovácií, pretvára priemyselné odvetvia a tradičné (často náročné) výrobné metódy. Jej všestrannosť naďalej rozširuje ríšu možností. Aj napriek prekážkam, prebiehajúci vývoj posúva 3D tlač vpred a nanovo definuje spôsob, akým navrhujeme, vytvárame a vyrábame predmety. Posúva hranice a podnecuje bezpríkladné pokroky v rôznych sektoroch.

 

Rozložiteľné materiály a konopné vlákno v 3D tlači

Jednou z noviniek je integrácia konopného vlákna s tradičnými 3D tlačovými materiálmi, ktoré ponúkajú udržateľnú alternatívu s jedinečnými vlastnosťami. Konopné vlákno, získané z konopy siatej (Cannabis sativa L.), môže predstavovať obnoviteľnú a ekologickú možnosť vďaka svojej biologickej odbúrateľnosti, ale aj sile a trvanlivosti.

 

Využitie rozložiteľných materiálov a konopného vlákna v 3D tlači:

Trvalo udržateľné získavanie zdrojov: Integrácia prírodných materiálov do 3D tlače uľahčuje udržateľné výrobné postupy a znižuje závislosť na neobnoviteľných zdrojoch. Takýmto zdrojom môže byť napr. kukuričný škrob, ktorý sa transformuje do termoplastického materiálu vhodného pre 3D tlač. Takéto „plasty“ sa preto niekedy nazývajú „zelené plasty“.

 

Vplyv na životné prostredie: Obzvlášť pri spotrebnom tovare používanie biologicky rozložiteľných materiálov znižuje zaťaženie životného prostredia. Nemusí to nutne znamenať, že materiál sa ľahko sám rozloží, ale aj kompostovateľné vlastnosti predstavujú veľkú pomoc.

 

Vývoj produktu šetrný k životnému prostrediu: Ľahké a odolné prevedenie výtlačkov spolu s s jedinečnými vlastnosťami konečného produktu pri použití konopného vlákna ponúka uskutočniteľné riešenie pre výrobu šetrnú k životnému prostrediu.

 

** Bonus: pestovanie konopy ako zdroja konopného vlákna je navyše uhlíkovo negatívne! Konopa siata stiahne z atmosféry viac CO2 ako sa do nej vypustí pri jej pestovaní! [1] Tento proces sa nazýva sekvestrácia uhlíka.

 

Konopnica z vlastnej skúsenosti vie, že 3D tlač s konopným vláknom nie je vôbec jednoduchá. Veríme však, že pokroky v materiálovom zložení a technikách tlače posilnia jeho rentabilitu a rozšíria jeho aplikácie.

 

Spojenie udržateľných materiálov s najmodernejšou technológiou je reálna cesta k udržateľným výrobným postupom a ekologickému svetu. "Technické konope" dostáva nový rozmer...

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

REFERENCIE:

[1] Mikita,M.: Konopa siata – zázračná rastlina. Konopnica Blog. Článok, 2021. URL: https://www.konopnica.sk/blog/konopa-siata--zazracna-rastlina/

Čítať článok
Aj včely rady konopu
Aj včely rady konopu

 

Skupina vedcov na univerzite v poľskom Lubline si dala za cieľ skúmať zdravie včiel medonosných. Skúšali napríklad aj kofeín či kurkumín, no najlepšie udržateľné výsledky mal extrakt z priemyselnej konopy. Ten im predĺžil život zrejme vďaka zníženiu oxidatívneho stresu. Ako presne funguje Cannabidiol (CBD) na “dlhovekosť” včiel skúmali v najnovšej štúdii zo septembra 2022, ktorú im, mimochodom, redigovala slovenská profesorka Ing. Miroslava Kačániová, PhD. zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

 

Zaujímavosťou je, že použili komerčný CBD extrakt, ktorý však zriedili so sirupom, vodou a glycerínom v rôznych pomeroch a do takýchto zmesi namočili bavlnené prúžky, ktoré potom umiestnili do úľov. Pôsobenie CBD sledovali analyzovaním hemolymfy (včelej krvičky). Skupina včiel, ktorej sa podávalo CBD so sladkým sirupom žila 35 dní, o 7 dní viac ako skupina včiel s CBD bez sirupu alebo kontrolnej skupiny bez akéhokoľvek CBD. Zistili, že “CBD extrakt sa môže osvedčiť ako dobrý doplnok a môže mať pozitívny účinok na imunitný systém včiel stimulovaním proteolytického systému a ostatných metabolických parametrov. [Oba spôsoby podávania CBD] sa dajú použiť.”[1]

 

V roku 2018 výskumníci z prestížnej Cornell University poukázali na to, že hoci sa konopa výsostne opeľuje vetrom, a tým pádom jej chýba nektár, je bohatá na peľ, ktorý priťahuje nie len včely, ale celý rad hmyzu. Robili zbery na rôznych lokáciách s rôznou diverzitou kvetov, ba aj odrôd priemyselnej konopy. Celkovo priemyselná konopa “priťahovala” 16 druhov včiel, pričom čím bola konopa vyššia, tým viac druhov včiel priťahovala. Ako uzavreli: “priemyselná konopa má potenciál poskytovať kritický zdroj výživy rozmanitému spoločenstvu včiel počas obdobia nedostatku kvetov.”[2] Podobne dopadla štúdia v roku 2019 z amerického Colorada, ktoré sa v období, keď kvitne konopa, vyznačuje núdzou o plodiny vhodné pre opeľovačov. V Colorade takto napočítali 23 druhov včiel (38% z celkového množstva to bola včela medonosná.)[3]

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Skowronek, P. et al.: CBD Supplementation Has a Positive Effect on the Activity of the Proteolytic System and Biochemical Markers of Honey Bees (Apis mellifera) in the Apiary, Animals 2022, 12(18), 2313. URL: https://www.mdpi.com/2076-2615/12/18/2313/htm

[2] Flicker, N.R. et al.: The Bee Community of Cannabis sativa and Corresponding Effects of Landscape Composition. Environmental Entomology, Vol. 49, Iss. 1, Feb2020, p. 197–202. URL: https://academic.oup.com/ee/article-abstract/49/1/197/5634339?redirectedFrom=fulltext

[3] O’Brian, C., Arathi, H.S.: Bee diversity and abundance on flowers of industrial hemp (Cannabis sativa L.). Biomass and Bioenergy, Vol. 122, 2019. p. 331-335. URL: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0961953419300248

Čítať článok
Nové chemoptypy konopy?
Nové chemoptypy konopy?

 

Ak vás zaujíma kanabinoidný profil kopnopy, čiže jej chemické zloženie, potom by vám pojmy „chemotyp“ resp. „chemovar“ nemali ostať neznáme.

 

Konopa produkuje cez viac ako 500 rôznych látok. Z nich sa liečivý potenciál pripisuje fytokanabinoidom a terpénom. Zatiaľ bolo identifikovaných viac ako 200 rôznych terpénov a viac ako 150 rôznych fytokanabinoidov v rastlinách konopy.

 

Fytokanabinoidy sa klasifikujú do jedenástich podtried, na základe ich chemickej štruktúry. Podtriedy cannabigerol (CBG), Δ9-trans-tetrahydrocannabinol (Δ9-THC), cannabidiol (CBD) a cannabichromén (CBC) sa považujú za hlavné prirodzené fytokanabinoidy. Ostatné podtriedy sú výsledkom rozkladu, buď priamo v rastline, alebo ako výsledok svetla, tepla a vplyvu kyslíka počas skladovania.[1]

 

„Chemoptyp alebo chemovar je chemicky odlišná entita v rastline alebo mikroorganizme s rozdielmi v zložení sekundárnych metabolitov [to sú práve terpény a fytokanabinoidy]. Drobné genetické a epigenetické zmeny s malým alebo žiadnym účinkom na morfológiu alebo anatómiu môžu spôsobiť veľké zmeny v chemickom fenotype.[2] Cheotypy sú najčastejšie definované podľa najviac obsiahnutej zložky.

 

Preto sa chemotypy konopy rozdeľujú do troch typov podľa obsahu fytokanabinoidov:[3]

Typ I: THC predominanté. Obsahuje viac ako 0,3% THC a menej ako 0,5% CBD.

Typ II: obsahujú aj THC aj CBD. Viac ako 0,3% THC, ale aj viac ako 0,5% CBD.

Typ III: CBD predominantné. Obsahuje menej ako 0,3% THC.

 

V severoamerických odrodách býva obsah kanabinoidov medzi 5 až 25%. Pre zaujímavosť, pri skúmaní 21 komerčne dostupných kultivarov bol celkový priemerný obsah fytokanabinoidov v kvetenstve - kde je vždy najväčší - pri THC dominantnom type I 17.16 ± 4.60%, prostrednom type II 14.98 ± 2.63% a pri CBD dominantnom type III 13.96 ± 2.15%.[4]

 

Obsah kanabnoidov, menovite CBD, je dôležitý nie len pre okvetie a extakty, ale aj biomasu – semená, z ktorých sa vyrábajú potraviny a olej.

 

Z amerického kontinentu sa do Európy dostáva biomasa s obsahom CBD až 15% pričom konopné kultivary registrované v EÚ majú obsah CBD medzi 5 až 6%. To sa však čoskoro zmení, pretože Bulharská firma CBD Seed Europe nedávno registrovala dve svoje semená s obsahom CBD až 12%![5]

 

Nové typy na obzore

Obvykle sa cannabigerol (CBG) vyskytuje v relatívne malých koncentráciách, ale šľachetným sa dokázalo dosiahnuť chemotypy konopy, ktoré obsahujú výhradne CBG. Bez reziduálneho THC, spolu s terpénom pinénom sa dá extrakt z celej rastliny využiť ako vynikajúce a bezpečné antiseptikum.[6]

 

Dokonca pokračuje šľachtenie chemotypov s nulovým kanabinoidným zložením. Už sa dosiahli chemotypy, ktoré produkujú 97% svojho monopterpénového obsahu ako myrcén alebo 77% limonén. Selektívne šľachtenie vysoko terpénoidných a kanabinoidných chemotypov môže viesť k novým prístupom liečenia chorôb ako úzkosť, závislosť, depresia, kožné problémy, ale aj priemyselnému využitiu, ako sú bezpečnejšie pesticídy a antiseptiká.[7]

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Milay, L. et al.: Metabolic Profiling of Cannabis Secondary Metabolites for Evaluation of Optimal Postharvest Storage Conditions.” Frontiers in plant science vol. 11 583605.2020 URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7593247/

[2] Wikiédia: Chemotyp. Článok, 2022. URL: https://en.wikipedia.org/wiki/Chemotype

[3] Jin, D. et al.: Identification of Phenotypic Characteristics in Three Chemotype Categories in the Genus Cannabis, HortScience horts, 56(4), 481-490. URL: https://journals.ashs.org/hortsci/view/journals/hortsci/56/4/article-p481.xml

[4] Jin D. et al.: Identification of Chemotypic Markers in Three Chemotype Categories of Cannabis Using Secondary Metabolites Profiled in Inflorescences, Leaves, Stem Bark, and Roots. Front. Plant Sci. 12:699530. URL: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpls.2021.699530/full

[5] McCusker, P.: Newly-Approved European Hemp Seeds To Deliver Record Levels Of CBD. BusinessCann, 2022. URL: https://businesscann.com/newly-approved-european-hemp-seeds-to-deliver-record-levels-of-cbd/

[6] Russo, E. B.: Taming THC: potential cannabis synergy and phytocannabinoid-terpenoid entourage effects. British journal of pharmacology vol. 163,7 (2011): 1344-64. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3165946/

[7] tamtiež

Čítať článok
Od taxonómie ku kultivaru
Od taxonómie ku kultivaru

 

Pravdepodobne ste už počuli názvy Cannabis sativa, Cannabis indica alebo Cannabis ruderalis. Toto sú tri základné druhy konopy. Nemá to nič spoločné s ich využitím, či na priemyselné alebo drogové účely. Je to iba názov odvodený botanikmi západnej civilizácie podľa toho, kde boli tieto druhy objavené. V Európe napr. najprv poznali iba Cannabis sativa - v latinčine znamená konopa siata a označujú sa tak mnohé rastliny, ktoré človek pestuje pre ich praktické využitie. Taký cesnak je Allium sativum. Potom sa botanikom doniesla z Indie botanicky odlišná konopa a pomenovali ju indica...

 

Ak uvidíte napísanú konopu ako „Cannabis sativa L.“, to „L“ na konci znamená zaradenie podľa Linného. Carl Linné (Carl Linnaeus) bol švédsky prírodovedec a zakladateľ taxonómie, čo je systematické triedenie a opis v rámci konkrétnej oblasti.

 

Od taxonómie ku kultivaru

Botanici zaraďujú rastliny do hierarchicky usporiadaných kategórií. Takto má každý názov svoju taxonomickú úroveň, podľa ktorej sa organizmy klasifikujú:

 

 

Rod       

Druh     

Odroda

Latinský názov

Cannabis

sativa   

var. spontanea

Slovenský názov

Konopa

siata

rumovisková

 

Ak sa vám marí, že Konopa rumovisková je predsa Cannabis ruderalis, marí sa vám správne. Názvy sa prekrývajú a je v tom riadny galimatiáš.

 

Taxonómia nám však aj tak veľa nepovie. Ako indica, tak aj sativa môžu slúžiť na drogové alebo priemyselné účely. Jediný faktor, ktorý v tomto rozhoduje je množstvo psychoaktívneho fytokanabinoidu THC (Tetrahydrocannabinol). V nepovolených (drogových) odrodách, je najvýraznejšie množstvo THC, zatiaľ čo v priemyselných odrodách je najrozšírenejší fytokanabonoid CBD (Cannabidiol).

 

Odroda je pestovaná prirodzene, bez akékoľvek ľudského vplyvu. Ak ale hovoríme o odrode, ktorá sa šľachtí pre špecifický produkt, hovoríme o kultivare (z anlg. cultivated variety) – „ako kultivar možno označiť aj ďalšie výsledky šľachtenia, ktoré nemusia byť úradne registrované, napr. línia, mutant, šľachtiteľský polotovar.“[1]

 

mceclip0-9

Obrázok: druhy konopy - sativa, indica, ruderalis

Zdroj obrázka: Hartsel, J. A.: Nutraceuticals: Efficacy, Safety and Toxicity. Academic Press, 2016. ISBN: 978-0-12-802147-7, s.738.

 

 

Pre jej špecifické použitie je v diskusii o názve [priemyselnej] konopy dôležitý jej kultivar a nie taxonómia. Na pomenovanie kultivarov sa používa Medzinárodný kód nomenklatúry pre pestované rastliny - ICNCP. NapríkladKC Zuzanaje kultivar Cannabis sativa registrovaný v Maďarsku šľachtený pre semená a biomasu. EÚ vedie katalóg všetkých povolených kultivarov, u ktorých je potvrdené množstvo THC menej ako 0,2% celkového objemu v sušine. Od r. 2023 to bude 0,3% THC, takže aj zoznam sa rozšíri.

 

Žiaden kultivar neprodukuje všetky možné kanabinody a terpény, ktoré sme v konope doteraz objavili. Genóm rastliny (jej dedičné vlohy) poskytuje možný súbor výsledného kanabinoidného a terpénového profilu, ale výsledný prejav génov závisí od činiteľov z vonkajšieho prostredia a tiež životného cyklu týchto molekúl. [Činitele z vonkajšieho okolia sú UV žiarenie, kyslík (oxidácia) a teplota.] Kombinácia genómu a vonkajších vplyvov vytvorí konečný fenotyp rastliny. 

 

Fenotyp = DNA + pôsobenie vonkajších činiteľov

 

Fenotyp reprezentuje všetky pozorovateľné črty rastliny, ale ak sa zaujímame o jej chemické charakteristiky, tj. kanabinoidný a terpénový profil [najbežnejšie pomer CBD : THC], potom nás zaujíma iný termín, a to chemotyp, resp. chemovar. O tom ale ďalší článok :) 

 

 

VYSVETLIVKY:

Terpény sa v prírode vyskytujú bežne. Rastliny si ich vytvárajú ako obranný mechanizmus voči škodcom alebo predátorom. Vyznačujú sa intenzívnou arómou, ale výskum ukazuje, že majú aj liečebný potenciál a sú chemickí príbuzní s kanabinoidmi. Napríklad terpén pinén, ktorý dáva borovici jej nezameniteľnú vôňu produkuje aj konopa. Konopa sama si vytvára viac ako 200 terpénov.

 

Fytokanabinoidy sú fenolové terpény syntetizované v prírode takmer výhradne iba v konope. Je ich vyše 140.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Šlechtění okrasných rostlin. Článok, 2022. URL: https://is.mendelu.cz/eknihovna/opory/zobraz_cast.pl?cast=7132

Čítať článok
Konopa písaná hieroglyfmi
Konopa písaná hieroglyfmi

 

Niet pochýb, že starovekí Egypťania boli vysoko rozvinutá kultúra. Monumentálne stavby, poľnohospodárstvo, politický systém a organizácia spoločnosti sú všetko dôvody, pre ktoré ich dodnes obdivujeme. Okrem toho mali vysoko rozvinutú medicínu a boli priekopníkmi v operovaní!

 

Ako prví objasnili mozgovú a lebečnú anatómiu, prví popísali význam miechy v prenášaní signálov z mozgu do končatín a prví, ktorí vymysleli operačné techniky ako trepanáciu či zošívanie.[1] Svoje poznatky si starostlivo zapisovali do lekárskych dokumentov. Dva najvýznamnejšie takéto dokumenty - papyrusy, v ktorých sa spomína konopa sú Ramessov lekársky papyrus a Ebersov lekársky papyrus.

 

Ramessov lekársky papyrus

Pochádza z 18. stor. pnl. a podrobne sa zaoberá oftalmológiou, gynekológiou, svalmi a šľachami. Konopa sa spomína na tabuľke č.26 ako „liek na oči“.

 

Ramesse papyrus

Obrázok č.1: Ramessov papyrus – tabuľka č.26-27. Zdroj: Britské múzeum v Londýne

 

Preklad znie: „Liečba očí: zeler; konopa* sú pomleté a nechané v rose cez noc. Obe oči pacienta majú byť týmto vymyté skoro ráno.“  (RAM IIIA 26) Herbár starovekých Egypťanov, L. Manniche, s.82[2] [* Anglický originál znie „hemp“, čiže priemyselná konopa.] Dnes už vieme, že kanabinoid CBG (Cannabigerol) je spolu s CBD (Cannabidiolom) navyše dobrým pomocníkom aj pri zelenom zákale.  

 

Ebersov lekársky papyrus

Datuje sa do roku 1550 pnl. a je to jeden z najstarších a najdôležitejších lekárskych papyrusov, ktorý, popisuje 328 rôznych prísad  (najmä rastlinných) na vytvorenie 876 receptúr.[3]

 Ebersov papyrus

Obrázok č.2: Ebersov papyrus. Zdroj: Wkipédia

 

Nevieme potvrdiť, či práve v tomto papyruse bola konopa popísaná, ale z iných zdrojov vieme, že Konopa siata (Cannabis sativa) sa používala proti rôznym infekciám, k inhalácii[4], tiež ako klystír alebo „na upokojenie konečníka“[5] - zrejme ako rektálny čapík na hemoroidy.[6]

 

 iStock-1325582291

Obrázok č.3: Staroegyptská bohyňa počítania Seshat alebo Sešat. Gréci ju neskôr stotožňovali s múzou dejepisectva, Kleio. Niektoré zdroje tvrdia, že bola zobrazovaná s konopným listom nad hlavou. Vojtech Zamarovský píše iba o „sedemramennej hviezde.“

 

 

Zo spomenutého sa možno zdá, že jej využitie bolo marginálne, ale židovský filozof a lekár Maimonides, ktorý v 12 stor. strávil značnú časť života v Káhire tvrdil, že konopa patrila k najviac používaným liečivám.[7]

 

V textoch, na ktoré sme sa odvolávali bývala konopa poväčšine spomenutá ako Cannabis sativa, z čoho nevieme presne povedať či sa jednalo o konopu siatu s nízkym obsahom THC, tzv. priemyselnú konopu, alebo s vysokým obsahom THC, tzv. lekársku marihuanu. Vieme, že marihuana sa ako droga do Európy dostala vďaka Napoleonovými vojakmi vracajúcimi sa práve z Egypta. Vďaka modernému výskumu dnes už vieme presnejšie určiť, na ktoré potiaže je najlepší ten-ktorý z mnohých kanabinoidov konopy.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Fanous, A. A, Couldwell, W.T.: Transnasal excerebration surgery in ancient Egypt. Journal of neurosurgery vol. 116,4 (2012): 743-8. URL: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22224784/

[2] Medical Cannabis: A Short Graphical History. Článok, 2022. URL: http://antiquecannabisbook.com/chap2B/Egypt/Ram.htm

[3] Metwaly, A. M. et al.: Traditional ancient Egyptian medicine: A review. Saudi journal of biological sciences vol. 28,10 (2021): 5823-5832. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8459052/

[4] el-Assal, G.S.: Ancient Egyptian medicine. Lancet (London, England) vol. 2,7771 (1972): 272-4. URL: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(72)91700-X/fulltext

[5] Reeves, C.: Egyptian medicine. Shire Publications, 1992. URL: https://bit.ly/3PFf571

[6] Pain, S.: The Pharaoh's pharmacists. New Scientist. Článok, 2022. URL: https://www.newscientist.com/article/mg19626341-600-the-pharaohs-pharmacists/

[7] Mechoulam, R.: Cannabis–the Israeli perspective. Journal of basic and clinical physiology and pharmacology 27.3 (2016): 181-187. URL: https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/jbcpp-2015-0091/

Čítať článok
Trvalo udržateľné pestovanie konopy
Trvalo udržateľné pestovanie konopy

 

Už sme písali skôr, že jeden z najväčších cieľov nie len Európskej Únie, ale aj ľudstva všeobecne, je oddeliť ekonomický rast od využívania prírodných zdrojov.

Prechod na trvalo udržateľnú spoločnosť chce EÚ dosiahnuť pod hlavičkou EU Green Deal programu, ktorého akčný plán má za úlohu:

  • Zvýšiť hospodárne využitie zdrojov prechodom na čistú cirkulárnu ekonomiku
  • Obnoviť biodiverzitu a znížiť znečistenie

 

Azda najambicióznejším cieľom EÚ je stať sa prvým kontinentom, čo dosiahne nula emisií do roku 2050 a konopa je ideálny kandidát na pomoc.

 

Pestovanie konopy je totiž uhlíkovo neutrálne. To znamená, že počas pestovania konopy na seba konopa naviaže viac uhlíka z atmosféry ako do nej emituje celý aparát [prí]strojov používaných na jej žatvu, spracovanie a transport.

 

Najväčšie environmentálne benefity pestovania konopy sú:[1]

  • Jej rýchly rast (4 až 5 mesiacov) ju robí jeden z najrýchlejších nástrojov na konverziu CO2 na biomasu. Efektívnejší ako agrolesníctvo.
  • Je vynikajúca na melioráciu (rekultiváciu) a fytoremediáciu (čistenie) pôdy od ťažkých kovov.
  • Je vhodná na rotáciu pri pestovaní. Po vypestovaní ostane pôda v optimálnom stave.
  • Dá sa pestovať bez použitia herbicídov, pesticídov a fungicídov.
  • Dá sa pestovať v blízkosti povrchových vôd.
  • Je v TOP 5 plodín v šetrnosti biodiverzity, prekonáva plodiny ako pšenicu, kukuricu, repku olejnú.

 

Najefektívnejší benefit, čo do spomenutého emisného cieľa, je sekvestrácia uhlíka konopou: 1 hektár priemyselnej konopy môže sekvestrovať 8 až 15 ton CO2 na hektár/ ročne. Pre porovnanie, lesy sekvestrujú 2 až 6 ton CO2 na hektár/ ročne - závisí od druhu stromov, podnebia a veku.[2]

 

Okrem toho sa dá konopa v súvislosti ochranou prírody využiť ako:

  • Biomasabiodiesel na vykurovanie alebo palivo
  • Stavebné materiály, napr. „hempcrete“, ktorý má vynikajúce termoizolačné vlastnosti a na výrobu je potrebné oveľa menej vody a celkovo energie, a teda CO2.
  • Rozložiteľné plasty
  • Textil, papier a samozrejme potravu bohatú na proteín

 

Celkovo má priemyselná konopa v skutku tisícoraké možnosti využitia – a ďalšie máme pripravené v nasledujúcich blogoch!

 

Vráťme sa však k jednému „nešváru“, čo sa týka pestovania konopy, resp. v tomto prípade lekárskej marihuany. A to pestovanie vnútri v hale – známe aj ako indoor pestovanie.

 

Halové pestovanie

Mnohí pestovatelia lekárskej marihuany ju pestujú vnútri. Majú tak totiž väčšiu kontrolu nad celým cyklom dozrievania a kvitnutia a môžu zožať úrodu (kvety) aj viackrát za rok. Okrem toho vedia cielene dodávať nutrienty a pôsobením svetla, tepla a kyslíka ovplyvňovať kanabinoidnéterpénové zloženie. To si vyžaduje neustále zapnuté svetlá, klimatizáciu...

 

V americkej Kalifornii malo toto halové pestovanie už v roku 2012  na svedomí 3% z celkovej spotreby elektriny. V meste Denver, štát Colorado, bolo za 45%-ným nárastom elektrickej spotreby taktiež halové pestovanie.[3] Podľa štúdie zverejnenej v žurnály Nature Sustainability halové vypestovanie 1 unci (28g) lek. marihuany sa rovná spotrebe zhruba 26 až 60 litrov benzínu (podľa toho, v ktorom americkom štáte je pestovaná)![4]

 

 

indoor growing

Obrázok: halové pestovanie lekárskej marihuany

 

 

Ako môžu haloví pestovatelia znížiť svoju spotrebu energií?

1, LED svetlá namiesto vysokotlakových sodíkových výbojok;

2, ekonomický HVAC systém (HVAC = heating/ ventilation/ air-conditioning čo je v preklade kúrenie/ ventilácia/ klimatizácia);

3, využiť internet vecí (IoT) a merať dopyt a spotrebu energií na hmotnosť vypestovanej rastliny a prísť tak na spôsoby šetrenia;

4, namiesto halového pestovania vnútri, prejsť na skleníkové pestovanie;

5, využiť inovatívne technológie a postupy:

- Aquapónia: rybacie výkaly hnoja rastlinu v udržateľnom uzavretom cykle. Inštalácia je podobná hydropónii, korene rastliny absorbujú rybie hnojivo a vyčistia vodu. Takto je systém sebestačný: znižuje nároky na vodu, odpad a emisie.[5]

- Bio farming: americká spoločnosť BioHarvest vyvinula spôsob pestovania, kedy zoberie aktívne zložky, ktoré vytvorila rastlina a potom ich nechá rásť 3-4 týždne v „bio reaktoroch“, kým nevytvoria požadovanú biomasu.

 

Teší nás, že aj slovenské firmy sa venujú trvalo udržateľnému pestovaniu. Spomeňme napr. CropTech, ktorá vie poskytnúť služby ku takmer všetkým spomenutým bodom. (Pozn: nechceme ich tým hneď spájať s lek. marihuanou. Ich služby sa viažu na trvalo udržateľné pestovanie všeobecne.) Ak viete o ďalších, napíšte nám do komentára, aby sme ich aspoň spomenuli.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Wilson, C.: The Future for Hemp. 16th EIHA Conference, 19. Prednáška. URL: http://eiha.org/media/2019/08/Catherine_Wilson-CannaWellness-EIHA_2019.pdf

[2] Fairs, M.: Hemp "more effective than trees" at sequestering carbon says Cambridge researcher. Dezeen, 2021. Článok. URL: https://www.dezeen.com/2021/06/30/carbon-sequestering-hemp-darshil-shah-interview/

[3] Durkay, J., Freeman, D.: Electricity Use in Marijuana Production. National Conference on State Legislatures. Vol . 24, No. 31 / August 2016. URL: https://www.ncsl.org/research/energy/electricity-use-in-marijuana-production.aspx

[4] Fox, A.: Growing an Ounce of Pot Indoors Can Emit as Much Carbon as Burning a Full Tank of Gas. Smithsonian Magazine, 2021. Článok. URL: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/growing-ounce-pot-indoors-can-emit-much-carbon-burning-full-tank-gas-180977240/

[5] Spears, E.: Aquaponics: The future of sustainable cannabis is fueled by fish poop. Leafly, 2021. Článok. URL:  https://www.leafly.ca/news/canada/aquaponics-sustainable-cannabis-grown-by-fish-poop

Čítať článok
Veľké príbehy konopy
Veľké príbehy konopy

 

Posledný článok s nadpisom kreditujúcim Vojtecha Zamarovského bude o starých príbehoch znalostí o konope! Nechceme vás sklamať, no nepôjde o veľké príbehy plné dobrodružstiev, zvratov a žiarivých objavov. O takých sme už stručne písali v inom článku. V tomto budú obyčajné príbehy, ktoré opäť potvrdia, že ľudia konopu poznali, používali aj v ľudovom liečiteľstve a negatívne účinky vysokého obsahu THC, ktoré poznali vo forme hašišu, vedeli ovplyvňovať.

 

Starovek

Už v starovekej Číne 3000 rokov pnl. ľudia poznali schopnosti extraktov z konopy siatej (Cannabis sativa) v rôznych medicínskych použitiach, ktoré sa nespájali s jej psychoaktívnymi vlastnosťami.

 

Živica konopy, tzv. hašiš sa spomína v knihe Avesta, čo je posvätná kniha znalostí v Zoroastrianizme (1000 - 600 pnl.) Pod názvom Qunnabu sa spomína v asýrskej kráľovskej korešpondencii z konca 8. storočia pnl. Práve jej využitie v asýrskej kultúre môže byť dôvodom, prečo sa zmienka o konope nedostala do hebrejského Starého zákona. Po rozpade Asýrie v 6 stor. pnl. sa židovskí vodcovia snažili potlačiť všetko asýrske, domnieva sa odborník R. Mechoulam, pričom sa odvoláva aj na prácu židovského rabína, podľa ktorého sa konopa v Starom zákone predsa len spomenula pod názvom „panang.“[1]  Je nepravdepodobné, že by Židia nepoznali konopu minimálne z Egypta, kde sa konopa používala.

 

Okolo roku 700 pnl. píše o používaní konopy a jej semien národom Skýtov Herodotos. Starovekí Gréci a Rimania využívali priemyselnú konopu na laná a v medicíne ju Plínius Starší († 79 nl.) spomína pri liečení zápalu a bolesti chrbta, kĺbov a dny.[2] Pozná aj negatívne účinky hašišu a rady na ich potlačenie spomenieme nižšie.

 

Stredovek

Na blízkom východe sa konopa používala na pomoc pri epilepsii po stáročia. Datuje sa, že hašišom sa na epilepsiu liečil chorý syn strážcu rady v stredovekom bagdadskom kalifáte. Podľa autora, Ibn al-Badriho sa celkom vyliečil, no po zvyšok života musel hašiš ostať fajčiť.[3]

 

V Perzii z 10. stor. Al-Razi predpísal v jeho knihe Manafi al-agdhiya wa-daf madarri-ha  (s. 248) recept proti negatívnym účinkom konopy (marihuany) z požitia kontaminovaných konopných semien alebo z hašišu: „ človek by mal vypiť čerstvú vodu […] alebo zjesť hocijaké kyslé ovocie.“ Na tento koncept sa neskôr odvolávali aj Ibn al-Baytar (r. 1291) a Ibn Sina (r. 1294).[4]

 

Novovek

Rozsiahle používanie hašišu na strednom východe pokračovalo napriek zákazu aj v novoveku. Do Európy sa marihuana dostala vďaka Napoleonovým vojakom vracajúcim sa z Egypta.[5]

 

V 19. storočí sa indická konopa (Cannabis indica) dostala do Spojeného kráľovstva a v 20. stor. sa izolovali kanabinoidy. Ich výskum však bol spomalený legislatívnym zákazom marihuany po celom svete.

 

Napríklad na území dnešného Slovenska ešte v 19. storočí zaberala priemyselná konopa viac ako 20 tisíc hektárov ornej pôdy. Neskôr záujem o konopné produkty klesal a klinec do rakvy priemyselnej konope zatĺkla komunistická vláda v roku 1985, keď začala presadzovať protidrogový program a evidentne nerobila rozdiely medzi priemyselnou konopou a marihuanou.

 

Vráťme sa však k historickým vedomostiam ľudstva. Ako sa ľudia bránili proti otrave z THC z marihuany ešte predtým ako prišiel plošný zákaz kvôli zneužívaniu?

A, Ako sme spomínali, indická konopa (Cannabis indica) sa do Británie dostala v r. 1843 vďaka doktorovi O’Shaunghessymu, ktorý o nej napísal v medicínskom žurnáli, kde o.i. spomenul, že v prípade predávkovania treba požiť kyseliny (šťavelové víno alebo oxymel, čo je zmes medu a vína) na neutralizáciu intoxikácie.[6] Robert Christinson v neskorších prácach (1848 a 1851) odporúča citrón. Citrónovú kúru odporúčali aj B. Taylor na základe skúseností z cestovania po Sýrii (1855) alebo v USA F. Ludlow na základe jeho experimentovania so silnými extraktami konopy (1857).[7]

 

Mimochodom, spomínaný doktor O’Shaunghessy bol za svoju prácu o konope (tá sa stala veľmi populárna naprieč celým Anglickom a Škótskom) pasovaný za rytiera samotnou kráľovnou Victoriou.[8]

 

B, Ájurvédska tradícia z Indie zas ako protiliek odporúča koreň z puškvorca obyčajného: „koreň z puškvorca je najlepší protiliek na škodlivé následky z marihuany. Ak človek pofajčí štipku koreňa z puškvorca spolu s marihuanou, táto rastlina úplne zneutralizuje jedovaté účinky drogy."[9]

 

C, Už spomínaný Plínius Starší napísal o marihuane: „gelotophyllis [“listy smiechu” = marihuana] rastie v Baktrii [dnešný Afganistan, Tadžikistan, Turkmenistan] […] rôzne preludy posadnú myseľ, čo spôsobí smiech, ktorý pretrváva až kým sa nepožijú píniové orechy spolu s čiernym korením a medom v palmovom víne.“[10]

 

 

Staroveké protilieky voči veľa THC

Obrázok: Staroveké protilátky voči veľa THC. [A] citrón (Citrus limon) [B] koreň puškvorca obyčajného (Acorus calamus) [C] píniové orechy (Pinus spp.) [D] čierne korenie (Piper nigrum)

Zdroj: Russo, E. B.: Taming THC: potential cannabis synergy and phytocannabinoid-terpenoid entourage effects. British journal of pharmacology. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3165946/

 

 

D, poslednou protilátkou z obrázku je čierne korenie. K nemu sme nenašli iný historický príklad okrem Plínia, no oprávnene uzatvára túto skupinu potravín.

 

Čo spája spomenuté príbehy? Všetky štyri kategórie týchto prírodných „protilátok“ totiž obsahujú terpény, obzvlášť: limonén, myrcén, pinén a v prípade čierneho korenia beta-karyofylén. V rôznych kútoch sveta ľudia empiricky prišli na to, že pomáhajú zmierniť psychoaktívne vlastnosti nadmerného THC. Pritom beta-karyofylén, myrcén a limonén sa v konope prirodzene vyskytujú!

 

Dnes už máme moderné mechanizmy ochrany ako napr. presné meranie zloženia látok v konope a rôzne formy verejnej ochrany na úrovni produktov alebo samotných odrôd (kultivarov) konopy. Iné mechanizmy sú zas v praxi pri zneužívaní psychoaktívnych vlastností THC.

 

Spomenuté historické príklady spomíname ako kontextuálny prvok do debaty o holistickom vnímaní konopy – preto predchádzala séria článkov o kanabinoidoch, terpénoch a entourgate effecte.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Mechoulam, R.: Cannabis – the Israeli perspective. Journal of Basic and Clinical Physiology and Pharmacology, vol. 27, no. 3, 2016, pp. 181-187. URL: https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/jbcpp-2015-0091/

[2] Mechoulam R.: The pharmacohistory of Cannabis sativa. In: Cannabinoids as therapeutic agents. CRC Press, 1986:1–16. URL: https://bit.ly/3834tOZ

[3] Serjeant, R. B.: Franz Rosenthal: The Herb: Hashish versus Medieval Muslim Society, [v], 212 Pp. Leiden: E. J. Brill, 1971. Guilders 64. Bulletin of the School of Oriental and African Studies, vol. 35, no. 3, 1972, pp. 633–636. URL: https://www.cambridge.org/core/journals/bulletin-of-the-school-of-oriental-and-african-studies/article/abs/rosenthalfranz-the-herb-hashish-versus-medieval-muslim-society-v-212-pp-leiden-brille-j-1971-guilders-64/D19D1BA3D8EACBBB83B30CE45893E704

[4] Russo, E. B.: Taming THC: potential cannabis synergy and phytocannabinoid-terpenoid entourage effects. British journal of pharmacology vol. 163,7 (2011): 1344-64. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3165946/

[5] Mechoulam, R.: Cannabis – the Israeli perspective. Journal of Basic and Clinical Physiology and Pharmacology, vol. 27, no. 3, 2016, pp. 181-187. URL: https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/jbcpp-2015-0091/

[6] O'Shaughnessy, W. B.: Indian Hemp. Provincial Medical Journal and Retrospect of the Medical Sciences vol. 5,124 (1843): 397–398. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2490237

[7] Russo, E. B.: Taming THC: potential cannabis synergy and phytocannabinoid-terpenoid entourage effects. British journal of pharmacology vol. 163,7 (2011): 1344-64. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3165946/

[8] Robson, P.: Human studies of cannabinoids and medicinal cannabis. Handb Exp Pharmacol. 2005:719-756. URL: https://link.springer.com/chapter/10.1007/3-540-26573-2_25

[9] Lad, V.: Ayurveda: The Science of Self-healing: a Practical Guide. Milwaukee, WI: Lotus Light Publications; 1990. s. 131. URL: https://bit.ly/3jPTUSc

[10] Pliny the Elder: Natural History. Harvard University Press: URL: https://www.loebclassics.com/view/pliny_elder-natural_history/1938/pb_LCL393.117.xml

Čítať článok
Technické konope, lekárska marihuana. Kto sa v tom má vyznať?
Technické konope, lekárska marihuana. Kto sa v tom má vyznať?

 

[Článok aktualizovaný 7.3.2023]

Rastlina konopa, čeľaď konopovitá (rovnako ako chmeľ), rod Cannabis. Rod Cannabis má tri hlavné druhy:

  • Cannabis sativa (Konopa siata)
  • Cannabis ruderalis (Konopa rumovisková, poddruh Cannabis sativa)
  • Cannabis indica (Konopa indická/ Konopa hašišová)

 

Carl Linnné vo svojom Species Plantarum (1753) opísal iba samostatný druh Cannabis sativa, ale Jean-Babtiste Lamarck v roku 1785 navrhol dva rody Cannabis: C. sativa pre druh pestovaný v Európe a Cannabis indica, divoký druh rastúci v Indii a okolí.

 

Marihuana je pomenovanie drogy z usušených kvetov a listov z ktorejkoľvek spomenutej rastliny. Jej hlavným znakom je vysoký obsah omamného kanabinoidu Tetrahydrocannabinol-u (THC), presnejšie delta-9 THC.

  • Ak je obsah THC menší ako 0,3%, hovoríme jej priemyselná konopa/ technické konope/ konope.
  • Ak má viac ako 0,3% THC, stále to je Konopa siata/ indická/ rumovisková, ale už nie je povolená a hovoríme jej aj marihuana.

(Ako limit je použitý limit EÚ: 0,3%. Inak sa môže líšiť od krajiny ku krajine.)

 

Všetky Cannabis sativa/ indica/ ruderalis sú už dnes natoľko prešľachtené, že ich názov nemá výpovednú hodnotu. Napríklad, odroda konopy nazvaná “AK 47” vyhrala v roku 1999 Sativa Cup. O 4 roky neskôr vyhrala Indica Cup. Preto sa namiesto namiesto názvoslovia (taxonómie) treba skôr sústrediť na chemické zloženie (chemotyp/ chemovar).

 

Čo je podstatné pre legálnosť pestovania a produktov je množstvo THC v rastline. V praxi si každá krajina stanoví maximálne množstvo psychoaktívneho THC pre priemyselnú konopu. V EÚ je od 1.1.2023 limit pod 0,3% objemu THC. EÚ vedie a aktualizuje zoznam povolených odrôd (kultivarov).

 

Používanie slova konopa samostatne bez kontextu môže mať viacero významov.

 

V slovenčine, keď povieme konopa (alebo ľudovo konope), skôr myslíme priemyselnú konopu, pretože pre konopu s vysokým obsahom THC, už skôr povieme marihuana. Ak sa raz podarí dekriminalizovať marihuanu, možno začneme rozlišovať marihuanu na rekreačné a lekárske účely tak, ako sa to deje v angličtine, hoci oni nepovedia marihuana, ale konopa...

 

V angličtine majú pre priemyselnú konopu samostatný výraz „hemp“. Na drogu všeobecne tiež povedia marihuana, ako u nás, ale každý štát má nejakú formu dekriminalizácie a držia sa hovoriť Cannabis, aj keď ide o konopu s obsahom vyšším ako 0,3% THC, čo je aj ich štandardný povolený limit. Rozlišujú pritom konopu (Cannabis) pre:

- Liečebné (medicinal) použitie:

- lekárske (medical): liečivo založené na báze kanabinoidov, nedržiace marketingovú autorizáciu, t.j. predávané ako nelicencované liečivo, ktoré je však dodávané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a predpísané doktorom.

- farmaceutické (pharmaceutical): hotové produkty s lekárskou marketingovou autorizáciou, lieky ako Epidiolex, Sativex, Cesamet, Marinol, Syndros.

- Rekreačné (recreational) použitie: iné ako liečebné, čiže pre zodpovednú zábavu alebo oddych.

- Dospelé používanie (adult-use): používanie v širšom zmysle ako rekreačné, čiže napr. na zlepšenie fyzického výkonu v športe, pri kreatívnych aktivitách alebo na spirituálne účely.

 

druhy konopy - sativa, indica, ruderalis 

Obrázok: druhy konopy - sativa, indica, ruderalis

Zdroj obrázka: Hartsel, J. A.: Nutraceuticals: Efficacy, Safety and Toxicity. Academic Press, 2016. ISBN: 978-0-12-802147-7, s.738.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

Čítať článok
Herodotova zmienka o Skýtoch a konope
Herodotova zmienka o Skýtoch a konope

[Článok aktualizovaný 21.6.2023]

 

Spojenie dávnych Skýtov s konopou sa často spomína ako historický príklad človeka/ etnika/ kultúry používajúcej konopu nie len na technické účely! I my sme tento príklad spomenuli v jednom predošlom článku.

 

Skýti boli „príslušníci rôznych iránskych kmeňov, ktoré žili od 8. stor. pr. n. l. v rozsiahlych priestoroch pri severnom pobreží Čierneho mora od ústia Dunaja až po Don. Podľa najdôležitejšieho starovekého svedectva, Herodotovho, sídlili Skýti pôvodne v Ázii a boli odtiaľ vytlačení inými kmeňmi; sami vypudili zo severného Černomoria Kimerijcov do Malej Ázie, tiahli za nimi, dobyli Médiu, Sýriu a Palestínu a vládli niekoľko desaťročí v Prednej Ázii (v severnom Iráne a Arménsku).“[1]

 

 Skýti 200 BC

Areál iránskych etník okolo r. 200 pred n. l. (Zdroj: Dbachmann/Wikimedia)

 

O význame Skýtov v staroveku svedčí i fakt, že im Herodotos venoval celú jednu knihu vo svojom diele „Dejiny“. Skýtske predmety zo zlata či elektrónu zdobia múzeá po celom svete. Skupiny skýtskych mohýl „kurhanov“ sa týčia na území dnešnej Ukrajiny, ale aj na stepi Kaukazu, Sibíri, Kazachstanu a Rumunska.[2]

 

 

Skýtske kurhany

Skýtske kurhany na Ukrajine. (Zdroj: Wikimedia)

 

Čože to ten Herodotos píše o Skýtoch v súvislosti s konopou?

„[74] V zemi skythské roste konopí, které se kromě síly a výšky velice podobá lnu. Roste divoce a také se seje a Thrákové si z něho dělají oděvy, které jsou skoro stejné jako lněné. Kdo je velice dobře nezná, nepozná, zda jsou lněné nebo konopné. Kdo nikdy konopí neviděl, bude oděv považovat za lněný.


[75] Skythové si berou konopné semeno, zalezou s ním pod plstěné pokrývky a potom je házejí na kameny ohněm rozžhavené. Semeno začne dýmat a vyvíjet tolik par, že by to nedokázala žádná řecká parní lázeň. Skythové takovou lázeň mají rádi a výskají radostí. Mají to místo koupele, neboť se vůbec nekoupají ve vodě.

Skythské ženy roztírají za přilévání vody na drsném kameni dřevo cypřišové, cedrové a z kadidlového stromu, a když je rozetřená látka hustá, natírají si s ní celé tělo i obličej. Jednak tím nátěrem voní, jednak jsou čisté a lesklé, když jej druhý den odstraní.“[3]

 

Nepresné odkazy z minulosti?

Vieme, že konopné semená obsahujú minimum psychoaktívneho Tetrahydrocannabinolu (THC) [4]. Pri konope siatej (Cannabis sativa) je to 0 - 12 microg/g a pri konope na drogové účely (marihuane) je to 35.6 - 124 microg/g, ale pozor, väčšina tohto THC pochádza z kontaminácie semien od ostatných častí rastliny, a teda THC sa na semená dostane zvonku. V takomto množstve nie je obsiahnuté v semene samotnom. Po umytí chloroformom, namerali pri marihuane menej ako 10 microg/g THC, pričom väčšina bola na obale semena (testa). V jadre semena (kernel) bolo menej ako 2 microg/g THC. Pri konope siatej bolo v jadre semena 0.5 microg/g THC.[5] O týchto faktoch sme písali aj v článku Prečo je chyba, keď Lidl stiahol z predaja konopný olej.

 

S najväčšou pravdepodobnosťou preto nehádzali samotné semená, ale kvety konopy spolu so semenami. A určite išlo o konopu (a jej kevety) bohatú na THC...

 

Potvrdil to nález starý 2 400 rokov! V roku 2013 archeológovia v jednom už vyplienenom kurhane objavili tri zlaté poháre, ťažký zlatý palcový prsteň, dva krúžky na krk a zlatý náramok. Archeológovia nechali analyzovať rezíduum na vnútornej strane pohárov a výsledky prišli pozitívne na ópium a marihuanu.[6]

 

V čom sme si s Herodotom istí je, že konopu používali aj ako vlákno na odevy. Muselo ísť teda o konopu siatu (druh sativa). Tá sa od indickej konopy (druh indica), vyznačuje svojou výškou a dlhým trvácnym vláknom.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Otvorená filozofická encyklopédia: Skýti. Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského. URL: http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/skyti.html

[2] Námerová, A., Kankula, M.: Skýti: História a genetický pôvod obávaných stepných kočovníkov. LUMYD - Ľudia, mýty & dejiny, 2021. URL: https://lumyd.eu/article/skyti-historia-a-geneticky-povod-obavanych-stepnych-kocovnikov/80

[3] Herodotos: Dejiny. URL: https://www.theofil.cz/user-files/files/herodotos-dejiny.pdf

[4] delta9-THC

[5] Ross, S.A. et al: GC-MS analysis of the total delta9-THC content of both drug- and fiber-type cannabis seeds. Journal of Analytical Toxicology. Nov-Dec 2000;24(8):715-7. URL: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11110027/

[6] Curry, A.: Gold Artifacts Tell Tale of Drug-Fueled Rituals and "Bastard Wars". Článok. National Geographic, 2015. URL: https://www.nationalgeographic.com/adventure/article/150522-scythians-marijuana-bastard-wars-kurgan-archaeology

 

Čítať článok
Stručná história konopy vo svete
Stručná história konopy vo svete

 

Konopa má priam zázračné univerzálne použitie. Semená sa dajú jesť, vláknité časti sa dajú použiť na výrobu plátna, lán alebo papiera, ďalej ako izolant v stavebníctve. Konopa má taktiež liečivé účinky a niektoré odrody aj psychoaktívne účinky. Jej vlastnosti si všimli ľudia už v dávnom praveku. Nie je isté, ktorá vlastnosť upútala ľudí ako prvá, ale ľudia sa v priebehu stáročí naučili konopu využívať.  

 

Prírodné podmienky, ako ich poznáme dnes, sa začali vytvárať po skončení poslednej doby ľadovej. Koniec tejto epochy vieme datovať asi do doby pred 12 000 rokmi. Kontinentálne zaľadnenie pomaly zmizlo, s ním zmizli veľké cicavce (napr. mamuty), ktoré našim predkom poskytovali obživu. Naši predkovia sa museli postupne preorientovať na iný spôsob života a obživy. Tá zmena bola doslova revolučná, ľudia začali domestikovať zvieratá a rastliny. A medzi divokými rastlinami si všimli divo rastúcu konopu, ktorá sa neskôr šľachtila a kultivovala.

 

Totiž, pravekí ľudia museli v prvom rade získať jedlo a brániť sa proti výkyvom počasia, aby prežili. Všímali si divoké rastliny, ktoré majú jedlé plody. Ak si dovolíme teoretizovať, tak domestikácia konopy mohla vyzerať nasledovne. Naši predkovia si v istom momente všimli, že rastlina má jedlé plody a tiež si všimli, že má vlákna, ktoré sa dajú použiť. Konopu začali pestovať neďaleko svojich obydlí a už to bolo. Ako dlho zbierali divo rastúcu konopu až kým ju začali cieľavedome pestovať, to zostane tajomstvom.

 

Podľa nedávnej vedeckej štúdie[1] prvé pokusy domestikovať konopu sa udiali vo východnej Ázii. Odtiaľ sa rozšírila nakoniec do celého sveta. Už najstarší poľnohospodári mladšej doby kamennej (neolit) v strednej Európe konopu poznali. Nechýbajú nálezy v podobe zvyškov semien ba dokonca povrazu.[2]

 

Najstaršie doklady využívania konopy ľuďmi sú hmotné nálezy, napr. získané pri archeologických výskumoch, a písomné pramene. Tie mladšie sú aj etnografické pozorovania. V minulom príspevku sme spomínali použitie konopy predkami v nedávnej minulosti na území dnešného Slovenska.

 

Tu máme nálezy spomenutých semien. Vlákna konopy sa používali na „technické“ účely. Našiel sa povraz, dali sa pliesť rôzne košíky, tetivy luku a podobne.[3] Vlákna majú široké uplatnenie v stavebníctve, načo však nemáme archeologické doklady z minulosti. Nakoniec aj autor tohto príspevku si z detstva pamätá použitie vlákien konopy ako izolant vo vodovodných rúrach. 

 

Z prostredia najstarších civilizácií ako je staroveký Egypt alebo Mezopotámia máme doklady konopných textílií. Konopné textílie sa využívali v Európe aj Oriente mnoho storočí. S nástupom priemyselnej revolúcie nastalo vytláčanie konopy z každodenného použitia. Používaniu konopy poškodila aj vojna proti drogám, keďže väčšina vlád zakazovala konopu kvôli narkotickým účinkom niektorých kultivarov. Ono konopné textílie sa používajú dodnes, hoci ich dostupnosť je pomerne obmedzená.

 

Okrem odevov sa konopné plátna používali pre svoju odolnosť a trvácnosť. Jeden z príkladov sú lodné plachty. Krištof Kolumbus mal na svojich lodiach napnuté lodné plachty vyrobené z konopy. Lode potrebovali okrem plachiet aj veľké množstvo lán. Materiály ako jutovina alebo sisal boli objavené Európanmi až v novoveku. Dovtedy používali laná zo známeho materiálu – z konopy. Vieme, že v starovekom Ríme používali konopné plachty, plátno aj povrazy.[4]

 

Columbus_ships

 

Z technickej konopy sa vyrábal aj papier až do 19. storočia. Najlepšie príklady konopného papiera sú Guttenbergova biblia alebo Deklarácia spojených štátov. Tento dokument je dodnes vo výbornom stave.[5] Na americký kontinent sa rozšírila konopa už v 16.storočí. Samotný otec-zakladateľ George Washington ju pestoval na svojej plantáži.[6]

 

Konopa je známa aj svojimi účinkami na ľudský organizmus. Liečivé vlastnosti máme zachytené v starovekých prameňoch. Ale, môžeme sa domnievať, že liečivé alebo narkotické účinky poznali naši predkovia ešte pred objavením písma. Staroveké pramene (Herodotos) spomínajú pohrebné zvyky u Skýtov, kedy do ohňa nahádzali pozostalí konope a opájali sa jej vplyvom. Zvyšky konopy sa našli aj v hroboch, napr. v púšti v západnej Číne.

 

Medicínske využitie konopy sa objavuje v písomných prameňoch starovekej Číny, Asýrie, Egypta, Grécka, Ríma atď.[7] Starovekí vzdelanci písali o liekoch vyrábaných z konopy, ktoré pomáhali pri veľkom množstve telesných neduhov.

 

Podľa rímskeho autora Plínia staršieho pomáhal odvar z konopy na úľavy od stuhnutosti kĺbov a dny. Čínske pramene spomínajú liečbu únavy, reumatizmu, malárie, kožných problémov aj vnútorných zápalových ťažkostí. Pomáhala na bolesť aj menštruačné ťažkosti.

 

V Európe nemáme priame doklady konopy ako liečiva. Môžeme ich však predpokladať napr. ľudovom liečiteľstve. (To nám potvrdila aj odborníčka na ľudové zvyky Katarína Nádaská). Konopu stredovekí Európania poznali pre jej opojné aj liečivé účinky. Dokazuje to zákaz pápeža z roku 1484, kde v jednej bule zakazuje čarodejníctvo a používanie konopy.  

 

Rôzne „magické“ oleje a iné látky používali rôzni svätí muži v Oriente, či už ide o budhistických mníchov alebo legendárnych moslimských asasínov. Arabskí lekári v stredoveku poznali taktiež liečivé účinky rastliny a predpisovali ju svojim pacientom. Vynález hašiša sa pripisuje Haydarovi, zakladateľovi mystického rádu Súfi. Hašiš sa najprv jedol, až neskôr sa fajčil.

 

Nejakú formu hašiša poznali a užívali aj starovekí Židia a konopa sa spomína v posvätnej knihe Talmud. Užívanie hašiša (vyrobeného z marihuany) poznali v stredovekom moslimskom svete a odtiaľ sa fajčenie rozšírilo do celého sveta. Konopu a jej účinky spomínajú aj staré indické náboženské texty. Konopa alebo „ganja“ sa doteraz používa pri náboženských obradoch.[8]

 

AUTOR: Daniel Antoni, archeológ a priležitostný žurnalista

 

 

[1] Guangpen, R. et al.: Large-scale whole-genome resequencing unravels the domestication history of Cannabis sativa. Science Advances, Vol 7, Issue 29,. 2021. URL: https://www.science.org/doi/10.1126/sciadv.abg2286

[2] Opravil, E.:  Z historie šiření konopě seté (Cannabis Sativa L.). Akademické Rozhledy. Československá akademie věd, XXXV. 1983. URL: https://www.academia.edu/35033462  

[3] Bonini, S.A. et al.: Cannabis sativa: A comprehensive ethnopharmacological review of a medicinal plant with a long history. Journal of ethnopharmacology vol. 227 (2018): 300-315. URL: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30205181/

[4] Warf, B.: An Historical Geography of Cannabis. High Points (2014) URL: https://www.academia.edu/40386138

[5] Havrlentová, M., PhD., RNDr.: Unikátna konopa siata. Quark, 2018. URL: https://www.quark.sk/unikatna-konopa-siata/

[6] Maickel, R. P.: Pharmacology of Marihuana (Cannabis Sativa). The American Biology Teacher 35.7 (1973): 398–404. URL: https://www.academia.edu/32957005/Pharmacology_of_Marihuana_Cannabis_sativa_

[7] Leghissa, A. et al.: A review of methods for the chemical characterization of cannabis natural products. Journal of separation science vol. 41,1 (2018): 398-415. URL: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28986974/

[8] Warf, B.: An Historical Geography of Cannabis. High Points, 2014. URL: https://www.academia.edu/40386138

Čítať článok
Prečo majú pivo a konopa k sebe blízko?
Prečo majú pivo a konopa k sebe blízko?

 

Humulus (chmeľ) a Cannabis (konopa siata, marihuana) sú totiž jediné dva rody z čeľade Cannabinaceae. Aj keď existujú chemické príbuznosti týchto dvoch rastlín, ich živice sú odlišné. Ak sa chmeľ a konopa navzájom zaštepia, tak ich charakteristická živica neprekročí vštep. Živica z chmeľu dodáva pivu horkosť, zatiaľ čo účel živice z konopy je podľa Briggs a kol. iba pre halucinogénne účinky tetrahydrocannabinolu (THC).[1]  To hneď ale nemusí znamenať, že cieľom má byť ultra potentné halucinogénne pivo. Množstvo THC v konope sa líši a podľa toho sa ľudovo delí na priemyselnú konopu (nízky obsah THC) a marihuanu (vysoký obsah THC). Viac sa o tejto téme zaoberáme v článku Obsah CBD a THC v konope pre otázky jej využitia a legálnosti.

 

Konopné pivečko sa vyrába z kombinácie chmeľu a z extraktu kvetov Konopy siatej. (Cannabis sativa L.) Ešte pred zamotaním sa v Novel food regulácii, Európska komisia v roku 1998 potvrdila, že „konopné kvety [...] sa považujú za potravinovú prísadu, napríklad pri výrobe pivných nápojov.“ Keďže je v EÚ povolený limit THC <0.2%, tak sa používajú len povolené katalógové odrody Cannabis sativa L.

 

Pivo_foto_v_clanku

 

Zato konopné pivečko z kanadskej provincie Ontario, kde je marihuana dekriminalizovaná, obsahuje v jednom pohári asi 6,5 mg THC! Tak aspoň tvrdí jeden zo zakladateľov pivovaru Province Brands, Michael Wendschuh. „Chuť je lahodná, suchá, menej sladká ako typická pivná. Veľmi rýchlo vám udrie do hlavy, čo nie je zvykom pri edibles s marihuanou.“ Province Brands majú patentovanú výrobu piva, pri ktorej namiesto kvetov používajú koreň a steblo rastliny. Alkohol je potom z piva odstránený, a tak je výsledkom nealkoholické bezgluténové pivo, z ktorého sa „zhúlite.“[2]

 

Ak nájdete niekde (mimo Slovenska) „CBD pivo“, tak buď je to konopné pivo s kreatívnym marketingom (pretože mohli použiť odrodu konopy bohatej na CBD a chceli iba zdôrazniť cébédéčko) alebo pridali CBD izlolát. V USA je napríklad populárne pomenovanie „infused with CBD“, čiže „s pridaním CBD“.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

[1] Briggs, E. et al.: Brewing – Science and Practice. Woodhead Publishing Limited. Cambridge, 2004. s. 228. ISBN 1-85573-490-7

[2] Kassam, A.: 'It hits you very quickly': Canada brews first cannabis beer. The Guardian, 2018. Článok. URL: https://www.theguardian.com/world/2018/jul/22/it-hits-you-very-quickly-canada-brews-first-cannabis-beer

Čítať článok
Regulácia v konopnej a CBD kozmetike
Regulácia v konopnej a CBD kozmetike

 

Kozmetika v EÚ sa riadi nariadením (ES) č. 1223/2009. „Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá, ktoré musí spĺňať každý kozmetický výrobok sprístupnený na trh, aby sa tak zaistilo fungovanie vnútorného trhu a vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí.“

 

Podľa tohto nariadenia je kozmetický výrobok „každá látka alebo zmes, ktorá je určená na kontakt s rôznymi vonkajšími časťami ľudského tela (pokožka, vlasové systémy, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány) alebo so zubami a sliznicou ústnej dutiny na účely výlučne, alebo najmä ich čistenia, parfumovania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu.“

 

CosIng a povolené látky

Informácie z nariadenia o kozmetických výrobkoch (ES) č. 1223/2009, inventár aj nomenklatúru kozmetických zložiek (INCI), glosár názvov bežných zložiek pre účely označovania kozmetických výrobkov umiestnených na trhu združuje databáza Európskej komisie  zvaná CosIng – Cosmetics Ingredience Database. Sú tu aj stanoviská Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov (SCCS) o kozmetických zložkách. Táto databáza nie je právne zaväzujúca, ale súdy a orgány členských štátov ju považujú za silný vstup do rozhodovania o legálnosti.

 

V predošlom článku o kozmetike, sme písali, že konopné ingrediencie v kozmetike môžu byť buď ako samotný cannabidiol (CBD) alebo konopné extrakty z listov alebo koreňa konopy. Celkovo však databáza udáva 48 samostatných zložiek z konopy a 3 zložky CBD: syntetické (umelo vytvorené), odvodené z extraktu/ tinktúry/ živice a cannabidiol trisiloxán. (Trisiloxán na použitie iné ako prvé dve formy CBD.)

 

Zatiaľ čo všetky 3 formy samotného CBD sú povolené (môžu sa používať bez obmedzení), zo 48 konopný zložiek je povolených 35. Medzi nimi sú spomínané konopné extrakty z listov alebo koreňa konopy, ale aj napríklad extrakt zo semien konopy, olej zo semien konopy a voda zo semien konopy. Zatial čo extrakt a olej zo semien majú len vlastnosti pleťového kondicionéra a zvláčňovacie vlastnosti, voda zo semien konopy má aj vlastnosti vlasového kondicionéra.

 

Povolených extraktov a chemických zlúčení z konopy je mnoho. Čo však nie je povolené je extakt z kvetov konopy. Tie sú stále zakázane ako narkotiká podľa prílohy II, ref. #306 smernice (ES) č. 1223/2009. Ako sme už povedali, CosIng nie je právne záväzný, ale je silný v rozhodovacom procese na národnej úrovni. Na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z roku 2010 (Case C-663/18), ktorý rozhodol, že konopné extrakty z celej plodiny (nie len z listov a semien) nie sú narkotiká, bola Európska komisia požiadaná Európskou asociáciou pre priemyselnú konopu (EIHA), aby prehodnotila súčasné zložky (INCI) v CosIng.

 

THC (Tetrahydrocannabinol) je totiž v CosIng katalógu pod všeobecnou zložkou „kanabinoidy“ (inak sme ho vôbec nenašli), čo je aj podľa nás dosť vágna kategorizácia, kvôli ktorej sú kvety konopy zbytočne nepovolené.

 

Nahlasovanie výrobkov

Podľa nariadenia (ES) č. 1223/2009 „Kozmetický výrobok sprístupnený na trh musí byť bezpečný pre zdravie ľudí, ak je použitý za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok.“ Pred uvedením kozmetického výrobku na trh musí byť na základe príslušných informácií posúdená jeho bezpečnosť a vypracovaná správa o bezpečnosti v súlade s nariadením. (ES) č. 1223/2009. Správa o bezpečnosti kozmetického výrobku (CPSR) zahŕňa o.i. chemický pôvod a funkciu látok,  fyzikálne a chemické vlastnosti, mikrobiologickú kvalitu alebo toxikologický profil látok.

 

Okrem toho musia byť kozmetické výrobky oznámené Európskemu portálu notifikácie kozmetických prípravkov (CPNP). Akonáhle bol výrobok oznámený do CNCP, nie je potrebné žiadne ďalšie oznamovanie na národnej úrovni.

 

Záver

Preto ak si nabudúce budete kupovať nejaký konopný kozmetický produkt, pozrite sa koľko údajov výrobca poskytuje a či bol riadne registrovaný. Najmä ak kupujete rôzne mastičky a lektvary na trhu, či niekto podomácky nepoužil kvety s vysokým obsahom THC ;)

 

O všeobecnej legislatíve a regulácii CBD a konopy na Slovenku píšeme tu a o regulácii CBD v potravinách zase tu.

 

AUTOR: Michal Mikita, zakladateľ Konopnice

 

ZDROJE:

 

Čítať článok
Hore
19 položiek celkom
Používáme ověření věku Adulto