Doprava na Slovensku zadarmo a posielame aj do CZ, HU, PL, AT aj DE!

Konopa písaná hieroglyfmi

Niet pochýb, že starovekí Egypťania boli vysoko rozvinutá kultúra. Monumentálne stavby, poľnohospodárstvo, politický systém a organizácia spoločnosti sú všetko dôvody, pre ktoré ich dodnes obdivujeme. Okrem toho mali vysoko rozvinutú medicínu a boli priekopníkmi v operovaní!

 

Ako prví objasnili mozgovú a lebečnú anatómiu, prví popísali význam miechy v prenášaní signálov z mozgu do končatín a prví, ktorí vymysleli operačné techniky ako trepanáciu či zošívanie.[1] Svoje poznatky si starostlivo zapisovali do lekárskych dokumentov. Dva najvýznamnejšie takéto dokumenty - papyrusy, v ktorých sa spomína konopa sú Ramessov lekársky papyrus a Ebersov lekársky papyrus.

 

Ramessov lekársky papyrus

Pochádza z 18. stor. pnl. a podrobne sa zaoberá oftalmológiou, gynekológiou, svalmi a šľachami. Konopa sa spomína na tabuľke č.26 ako „liek na oči“.

 

Ramesse papyrus

Obrázok č.1: Ramessov papyrus – tabuľka č.26-27. Zdroj: Britské múzeum v Londýne

 

Preklad znie: „Liečba očí: zeler; konopa* sú pomleté a nechané v rose cez noc. Obe oči pacienta majú byť týmto vymyté skoro ráno.“  (RAM IIIA 26) Herbár starovekých Egypťanov, L. Manniche, s.82[2] [* Anglický originál znie „hemp“, čiže priemyselná konopa.] Dnes už vieme, že kanabinoid CBG (Cannabigerol) je spolu s CBD (Cannabidiolom) navyše dobrým pomocníkom aj pri zelenom zákale.  

 

Ebersov lekársky papyrus

Datuje sa do roku 1550 pnl. a je to jeden z najstarších a najdôležitejších lekárskych papyrusov, ktorý, popisuje 328 rôznych prísad  (najmä rastlinných) na vytvorenie 876 receptúr.[3]

 Ebersov papyrus

Obrázok č.2: Ebersov papyrus. Zdroj: Wkipédia

 

Nevieme potvrdiť, či práve v tomto papyruse bola konopa popísaná, ale z iných zdrojov vieme, že Konopa siata (Cannabis sativa) sa používala proti rôznym infekciám, k inhalácii[4], tiež ako klystír alebo „na upokojenie konečníka“[5] - zrejme ako rektálny čapík na hemoroidy.[6]

 

 iStock-1325582291

Obrázok č.3: Staroegyptská bohyňa počítania Seshat alebo Sešat. Gréci ju neskôr stotožňovali s múzou dejepisectva, Kleio. Niektoré zdroje tvrdia, že bola zobrazovaná s konopným listom nad hlavou. Vojtech Zamarovský píše iba o „sedemramennej hviezde.“

 

 

Zo spomenutého sa možno zdá, že jej využitie bolo marginálne, ale židovský filozof a lekár Maimonides, ktorý v 12 stor. strávil značnú časť života v Káhire tvrdil, že konopa patrila k najviac používaným liečivám.[7]

 

V textoch, na ktoré sme sa odvolávali bývala konopa poväčšine spomenutá ako Cannabis sativa, z čoho nevieme presne povedať či sa jednalo o konopu siatu s nízkym obsahom THC, tzv. priemyselnú konopu, alebo s vysokým obsahom THC, tzv. lekársku marihuanu. Vieme, že marihuana sa ako droga do Európy dostala vďaka Napoleonovými vojakmi vracajúcimi sa práve z Egypta. Vďaka modernému výskumu dnes už vieme presnejšie určiť, na ktoré potiaže je najlepší ten-ktorý z mnohých kanabinoidov konopy.

 

 

Zdroje

 

[1] Fanous, A. A, Couldwell, W.T.: Transnasal excerebration surgery in ancient Egypt. Journal of neurosurgery vol. 116,4 (2012): 743-8. URL: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22224784/

[2] Medical Cannabis: A Short Graphical History. Článok, 2022. URL: http://antiquecannabisbook.com/chap2B/Egypt/Ram.htm

[3] Metwaly, A. M. et al.: Traditional ancient Egyptian medicine: A review. Saudi journal of biological sciences vol. 28,10 (2021): 5823-5832. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8459052/

[4] el-Assal, G.S.: Ancient Egyptian medicine. Lancet (London, England) vol. 2,7771 (1972): 272-4. URL: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(72)91700-X/fulltext

[5] Reeves, C.: Egyptian medicine. Shire Publications, 1992. URL: https://bit.ly/3PFf571

[6] Pain, S.: The Pharaoh's pharmacists. New Scientist. Článok, 2022. URL: https://www.newscientist.com/article/mg19626341-600-the-pharaohs-pharmacists/

[7] Mechoulam, R.: Cannabis–the Israeli perspective. Journal of basic and clinical physiology and pharmacology 27.3 (2016): 181-187. URL: https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/jbcpp-2015-0091/