Doprava na Slovensku zadarmo a posielame aj do CZ, HU, PL, AT aj DE!

Veľké príbehy konopy

Posledný článok s nadpisom kreditujúcim Vojtecha Zamarovského bude o starých príbehoch znalostí o konope! Nechceme vás sklamať, no nepôjde o veľké príbehy plné dobrodružstiev, zvratov a žiarivých objavov. O takých sme už stručne písali v inom článku. V tomto budú obyčajné príbehy, ktoré opäť potvrdia, že ľudia konopu poznali, používali aj v ľudovom liečiteľstve a negatívne účinky vysokého obsahu THC, ktoré poznali vo forme hašišu, vedeli ovplyvňovať.

 

Starovek

Už v starovekej Číne 3000 rokov pnl. ľudia poznali schopnosti extraktov z konopy siatej (Cannabis sativa) v rôznych medicínskych použitiach, ktoré sa nespájali s jej psychoaktívnymi vlastnosťami.

 

Živica konopy, tzv. hašiš sa spomína v knihe Avesta, čo je posvätná kniha znalostí v Zoroastrianizme (1000 - 600 pnl.) Pod názvom Qunnabu sa spomína v asýrskej kráľovskej korešpondencii z konca 8. storočia pnl. Práve jej využitie v asýrskej kultúre môže byť dôvodom, prečo sa zmienka o konope nedostala do hebrejského Starého zákona. Po rozpade Asýrie v 6 stor. pnl. sa židovskí vodcovia snažili potlačiť všetko asýrske, domnieva sa odborník R. Mechoulam, pričom sa odvoláva aj na prácu židovského rabína, podľa ktorého sa konopa v Starom zákone predsa len spomenula pod názvom „panang.“[1]  Je nepravdepodobné, že by Židia nepoznali konopu minimálne z Egypta, kde sa konopa používala.

 

Okolo roku 700 pnl. píše o používaní konopy a jej semien národom Skýtov Herodotos. Starovekí Gréci a Rimania využívali priemyselnú konopu na laná a v medicíne ju Plínius Starší († 79 nl.) spomína pri liečení zápalu a bolesti chrbta, kĺbov a dny.[2] Pozná aj negatívne účinky hašišu a rady na ich potlačenie spomenieme nižšie.

 

Stredovek

Na blízkom východe sa konopa používala na pomoc pri epilepsii po stáročia. Datuje sa, že hašišom sa na epilepsiu liečil chorý syn strážcu rady v stredovekom bagdadskom kalifáte. Podľa autora, Ibn al-Badriho sa celkom vyliečil, no po zvyšok života musel hašiš ostať fajčiť.[3]

 

V Perzii z 10. stor. Al-Razi predpísal v jeho knihe Manafi al-agdhiya wa-daf madarri-ha  (s. 248) recept proti negatívnym účinkom konopy (marihuany) z požitia kontaminovaných konopných semien alebo z hašišu: „ človek by mal vypiť čerstvú vodu […] alebo zjesť hocijaké kyslé ovocie.“ Na tento koncept sa neskôr odvolávali aj Ibn al-Baytar (r. 1291) a Ibn Sina (r. 1294).[4]

 

Novovek

Rozsiahle používanie hašišu na strednom východe pokračovalo napriek zákazu aj v novoveku. Do Európy sa marihuana dostala vďaka Napoleonovým vojakom vracajúcim sa z Egypta.[5]

 

V 19. storočí sa indická konopa (Cannabis indica) dostala do Spojeného kráľovstva a v 20. stor. sa izolovali kanabinoidy. Ich výskum však bol spomalený legislatívnym zákazom marihuany po celom svete.

 

Napríklad na území dnešného Slovenska ešte v 19. storočí zaberala priemyselná konopa viac ako 20 tisíc hektárov ornej pôdy. Neskôr záujem o konopné produkty klesal a klinec do rakvy priemyselnej konope zatĺkla komunistická vláda v roku 1985, keď začala presadzovať protidrogový program a evidentne nerobila rozdiely medzi priemyselnou konopou a marihuanou.

 

Vráťme sa však k historickým vedomostiam ľudstva. Ako sa ľudia bránili proti otrave z THC z marihuany ešte predtým ako prišiel plošný zákaz kvôli zneužívaniu?

A, Ako sme spomínali, indická konopa (Cannabis indica) sa do Británie dostala v r. 1843 vďaka doktorovi O’Shaunghessymu, ktorý o nej napísal v medicínskom žurnáli, kde o.i. spomenul, že v prípade predávkovania treba požiť kyseliny (šťavelové víno alebo oxymel, čo je zmes medu a vína) na neutralizáciu intoxikácie.[6] Robert Christinson v neskorších prácach (1848 a 1851) odporúča citrón. Citrónovú kúru odporúčali aj B. Taylor na základe skúseností z cestovania po Sýrii (1855) alebo v USA F. Ludlow na základe jeho experimentovania so silnými extraktami konopy (1857).[7]

 

B, Ájurvédska tradícia z Indie zas ako protiliek odporúča koreň z puškvorca obyčajného: „koreň z puškvorca je najlepší protiliek na škodlivé následky z marihuany. Ak človek pofajčí štipku koreňa z puškvorca spolu s marihuanou, táto rastlina úplne zneutralizuje jedovaté účinky drogy."[8]

 

C, Už spomínaný Plínius Starší napísal o marihuane: „gelotophyllis [“listy smiechu” = marihuana] rastie v Baktrii [dnešný Afganistan, Tadžikistan, Turkmenistan] […] rôzne preludy posadnú myseľ, čo spôsobí smiech, ktorý pretrváva až kým sa nepožijú píniové orechy spolu s čiernym korením a medom v palmovom víne.“[9]

 

 

Staroveké protilieky voči veľa THC

Obrázok: Staroveké protilátky voči veľa THC. [A] citrón (Citrus limon) [B] koreň puškvorca obyčajného (Acorus calamus) [C] píniové orechy (Pinus spp.) [D] čierne korenie (Piper nigrum)

Zdroj: Russo, E. B.: Taming THC: potential cannabis synergy and phytocannabinoid-terpenoid entourage effects. British journal of pharmacology. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3165946/

 

 

D, poslednou protilátkou z obrázku je čierne korenie. K nemu sme nenašli iný historický príklad okrem Plínia, no oprávnene uzatvára túto skupinu potravín.

 

Čo spája spomenuté príbehy? Všetky štyri kategórie týchto prírodných „protilátok“ totiž obsahujú terpény, obzvlášť: limonén, myrcén, pinén a v prípade čierneho korenia beta-karyofylén. V rôznych kútoch sveta ľudia empiricky prišli na to, že pomáhajú zmierniť psychoaktívne vlastnosti nadmerného THC. Pritom beta-karyofylén, myrcén a limonén sa v konope prirodzene vyskytujú!

 

Dnes už máme moderné mechanizmy ochrany ako napr. presné meranie zloženia látok v konope a rôzne formy verejnej ochrany na úrovni produktov alebo samotných odrôd (kultivarov) konopy. Iné mechanizmy sú zas v praxi pri zneužívaní psychoaktívnych vlastností THC.

 

Spomenuté historické príklady spomíname ako kontextuálny prvok do debaty o holistickom vnímaní konopy – preto predchádzala séria článkov o kanabinoidoch, terpénoch a entourgate effecte.

 

 

Zdroje:

 

[1] Mechoulam, R.: Cannabis – the Israeli perspective. Journal of Basic and Clinical Physiology and Pharmacology, vol. 27, no. 3, 2016, pp. 181-187. URL: https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/jbcpp-2015-0091/

[2] Mechoulam R.: The pharmacohistory of Cannabis sativa. In: Cannabinoids as therapeutic agents. CRC Press, 1986:1–16. URL: https://bit.ly/3834tOZ

[3] Serjeant, R. B.: Franz Rosenthal: The Herb: Hashish versus Medieval Muslim Society, [v], 212 Pp. Leiden: E. J. Brill, 1971. Guilders 64. Bulletin of the School of Oriental and African Studies, vol. 35, no. 3, 1972, pp. 633–636. URL: https://www.cambridge.org/core/journals/bulletin-of-the-school-of-oriental-and-african-studies/article/abs/rosenthalfranz-the-herb-hashish-versus-medieval-muslim-society-v-212-pp-leiden-brille-j-1971-guilders-64/D19D1BA3D8EACBBB83B30CE45893E704

[4] Russo, E. B.: Taming THC: potential cannabis synergy and phytocannabinoid-terpenoid entourage effects. British journal of pharmacology vol. 163,7 (2011): 1344-64. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3165946/

[5] Mechoulam, R.: Cannabis – the Israeli perspective. Journal of Basic and Clinical Physiology and Pharmacology, vol. 27, no. 3, 2016, pp. 181-187. URL: https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/jbcpp-2015-0091/

[6] O'Shaughnessy, W. B.: Indian Hemp. Provincial Medical Journal and Retrospect of the Medical Sciences vol. 5,124 (1843): 397–398. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2490237

[7] Russo, E. B.: Taming THC: potential cannabis synergy and phytocannabinoid-terpenoid entourage effects. British journal of pharmacology vol. 163,7 (2011): 1344-64. URL: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3165946/

[8] Lad, V.: Ayurveda: The Science of Self-healing: a Practical Guide. Milwaukee, WI: Lotus Light Publications; 1990. s. 131. URL: https://bit.ly/3jPTUSc

[9] Pliny the Elder: Natural History. Harvard University Press: URL: https://www.loebclassics.com/view/pliny_elder-natural_history/1938/pb_LCL393.117.xml